Naše zlaté florbalistky
Unavené, ale s úsmevom na perách, s dobrou náladou a so zlatými medailami na krku, sme nastupovali do autobusu v Banskej Bystrici smerom domov. Čo sa vlastne udialo?
Romanka N. mi koncom septembra preposlala plagát. Boli na ňom informácie, ktoré ma celkom zaujali. Týkali sa florbalového turnaja dievčat, ktorý organizovali saleziáni a sestry FMA v Banskej Bystrici. Florbalu sa venujeme aj na našom Gymnáziu - na športovom krúžku, tak prečo sa nezúčastniť?
...vzdialenosť a cestovanie boli síce odrádzajúce, ale chuť zahrať si a vidieť, ako sa to hrá aj inde, boli silnejšie, a preto sme v piatok na obed vyrazili. Deväť hráčok a ja, akože zodpovedná osoba. Nabalené, kompletným výstrojom a veľkým očakávaním, sme dorazili do Banskej Bystrice, kde sme - pod mojím vedením a radou jedného cestujúceho - vystúpili o zástavku skôr, čo síce nevadilo, pretože sme už aj tak meškali. Pre istotu aj z MHD-ečky sme vystúpili o zástavku skôr, no podarilo sa nám dokráčať na miesto určenia. Privítali nás organizátorky tohto milého podujatia a ponúkli nám aj večerný program: ísť do mesta, najesť sa v oratóriu, prípadne si zatrénovať a pripraviť sa na nasledujúci deň. Unavené náročnou cestou sme skončili pri hranolčekoch a ovocnom šaláte v oratóriu. Potom sme si išli pozrieť telocvičňu. Už prvý pohľad na naše súperky, ktoré trénovali, a myšlienky, ktoré mi behali po rozume, boli: „uf, bude to náročné“. J
Ráno skorý budíček, svätá omša o siedmej s jasným úmyslom a ľahké raňajky (teda, ako pre koho, však Ráchel?) boli prípravou na začínajúci turnaj. V rozpise sme sa našli v skupine „B“ a hneď prvý zápas.
Dievčatá z Trnávky boli našimi prvými súperkami. Celkom sa nám darilo do stavu 3:0, keď bolo potrebné vymeniť strany. Pre spresnenie sa hralo 2 x 15 minút hrubého času. Hmm, a to začali padať góly aj do našej bránky - a občas aj od našej brankárky :D (Alenka si chcela tiež streliť gól J). Konečný stav 5:4, prvá výhra, posmelila prvú štvorku: Veroniku H., Terezku T., Ráchel P. a Romanku K. - a tiež aj tú druhú: Luciu H., Romanku N., Romanku B. a Romanku D. Po odohratí zápasu v druhej skupine sme pokračovali zápasom s dievčatami z Dolného Kubína, ktoré nám inak fandili už v prvom zápase. Zápas bol pomerne vyrovnaný, začali sme pracovať na vlastných chybách a víťazstvo nás ani tu neminulo, opäť 5:4. Dievčatá, povzbudené dvoma výhrami a dobrým obedom, začali bojovať v semifinále s dievčatami z Trnávky (pozn. Trnávka mala dve družstvá). Presné prihrávky, súhra na ihrisku a streľba s úspešným koncom, priniesli ďalšiu zaslúženú výhru - tentokrát 6:2 a postup do FINÁLE. V šatni som hľadala tie správne slová ako ich pochváliť, no napadlo mi len toto: „Hrali ste ako bohyne.“
Stály úsmev, dobrá nálada, výbuchy smiechu a odhodlanie zabojovať sa s nami niesli aj do posledného finálového zápasu. V telocvični sa pokrikovali povzbudivé slogany zo strany banskobystrických chlapcov, ktorí hlasno povzbudzovali svoje dievčatá, a ani my sme sa na lavičke nedali zahanbiť. Skvelá práca v obrane, rýchlosť, bojovnosť, správne postavenie v hre, pohotová Alenka v bránke a dobrá koncovka nás priviedli k vytúženému víťazstvu a ku stavu 3:2.
Kto boli tie skvelé strelkyne? Terezka Tumová, Romanka Nesnadná, Lucia Hlavenková a Veronika Hornáčková. Bez kvalitnej práce v obrane by to určite nešlo. Obetavé obrankyne, ktoré sa nebáli postaviť do strely, boli Romanky - Danihelová, Buchtová, Kočková a prváčka Ráchel Poláchová.
...na záver, nemôžem nespomenúť úspech našej Alenky, ktorá sa stala najlepšou brankárkou turnaja. Tak čo Alenka, ešte stále nechceš byť brankárkou? J
Dievčatá, florbalistky, ďakujem za skvelý zážitok. Vaša pani profesorka a trénerka Hanka
