...ževraj „nezmar“...

Chceme vám bližšie predstaviť nášho profesora matematiky, fyziky a iných "šialených vied", ktoré majú tiež niečo dočinenia s číslami. 

              Pravdepodobne už všetci poznáte jeho malú rodinku, ktorú pred nami tak často spomína. Niežeby nemala niečo spoločné s vyučovaním, práve naopak - veľakrát ju používa ako výchovno-vzdelávaciu  pomôcku. Na jeho hodinách odpovedajú žiaci na rôzne „záludné“ otázky. Jednoducho pri niektorých nemajú ani poňatia. Avšak teraz by sme to chceli spraviť opačne. Spýtame sa ho my.

1.  Už v našej titulke sme použili čoraz známejšiu frázu :...ževraj „nezmar“... Máte asi najviac pseudonymov z profesorského zboru a stále pribúdajú. Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je hlavnou príčinou tohto trendu ?

M: Ja som už niekedy povedal, že som trafený málo, ale presne. Takže podľa mňa asi to je dôvodom, prečo vznikajú. V spoločnosti je zadefinovaná normálnosť asi ináč, nestotožňuje sa s mojou osobou J. Nemyslím si, že som nenormálny, ale povedzme, že iný. Mne sa prezývky ako také veľmi páčia a svedčí to o tvorivosti študentov. Nemám s tým problém.

2.  Aké prezývky vám doteraz vymysleli študenti ?

M: Kapsár-lebo nosím tašku, kat- kvôli nečakaným písomkám, pavúk (spiderman)- kvôli mojim „pavúčím“ pohybom, Sanchez (Sančo)- kvôli mojím dlhým vlasom...to sú tie nevulgárne, o ktorých viem.

3.  Keď sme už pri tých vlasoch, neplánujete si ich niekedy nechať narásť dlhé ?

M:  Už som mal aj centimetrové (keď som sem prišiel pred ôsmimi rokmi). Potom som si nechal narásť dlhé, teraz som sa znormalizoval, ale nič nevylučujem. Zelená je pekná farba.J

4. Aj keď sa to na našej škole často nestáva, chceli by sme sa vás opýtať, či ste sa ešte za študentských čias niekedy pobili. Máte pre nás nejakú pikošku ?

M: Mám slabé pavúčie ručičky, ale asi drzý „ksicht“. Týmto aktivitám som sa však vyhýbal, ale jednu vec vám predsa poviem... Raz na futbalovom tréningu, keď som ešte študoval na gymnáziu, ma jeden chlapec po predchádzajúcej krátkej hádke potiahol za tričko tak, že mi ho celé roztrhol. Vtedy som sa neovládol a kopol som ho tak nešťastne, že som mu rozťal spodnú peru. Samozrejme, doma so súrodencami sme sa občas mlátili.

5. Mali ste niekedy profesora alebo učiteľa, ktorého ste neznášali alebo vás celkovo nemal v láske ?

M: Na VŠ v Prešove mi jedna učiteľka povedala: „Buď odídete zo školy vy, alebo ja!“

Takže to bolo dosť silné... Nebudem konkretizovať za čo (to by bolo na dlho), ale nakoniec sa jej proroctvo naplnilo - po dvoch semestroch jej už dekan nepredĺžil zmluvu. J

6. Mnohí študenti vravia, že z vás srší strach. Čo si o tom myslíte? Naozaj podľa vás niektorým naháňate hrôzu?

M:  Podľa môjho názoru sa boja vlastnej nevedomosti. Nemám vedomosť o tom, že by som niekomu úmyselne ubližoval. Ja od študentov len niečo vyžadujem, chcem ich niečo naučiť. Oni to možno pochopia, ale až neskôr. Aj po škole v bežnom živote budú mať povinnosti a musia sa im postaviť čelom, nemôžu ich obchádzať. V škole sa práve toto učia.

7. Teraz by sme sa vás chceli spýtať niečo o vašej rodinke. Všetci sme už veľa počuli o vašej malej Lianke. Keď sme počuli toto meno, veľa z nás hádzalo nechápajúce pohľady. Prečo práve takéto meno ?

M:  Opýtajte sa mojej manželky, ona ho vybrala. Moja favoritka bola Ráchel. A prečo? Toto meno sa mi zdá vznešené a páči sa mi.

8. Mnohí vidíme, že ste šťastne ženatý a máte super manželku.

Čím ste ju podľa vás očarili ?J

M: Je pravda, že ona je jedno z víťazstiev môjho života, ale toto je otázka skôr na ňu.

9. Máte nejaký recept na šťastné manželstvo?

M:  Dnes (21.4.) je práve 9 rokov, čo sme spolu v manželstve. Je to možno taká fráza, ale : „Bez viery by nebolo môjho manželstva. Spolupráca s Ním nám obom pomáha.“

10. A teraz možno taká nečakaná otázka. Chceli by ste učiť až do odchodu na dôchodok a práve na tejto škole?

M:  Od mojich gymnaziálnych liet som chcel byť učiteľom a splnilo sa mi to. Navyše učím v škole, kde to podľa môjho názoru má zmysel. Na každej škole má zmysel učiť, ale tu v Šaštíne na gymnáziu to je ešte o niečom inom... Nikdy som nerozmýšľal o učení do dôchodku a desím sa predstavy, že budem generačne čoraz viac vzdialený svojim študentom, s ktorými sa snažím byť kamarát, smejem sa rovnakým vtipom, zahrám si s nimi hokejbal a futbal (hoci kondička je už slabšia). Stále ma táto práca baví a keď to tak ostane do dôchodku, čo narobím? Takže budúcnosť je vo hviezdach.

11. Nemali ste niekedy záujem byť napríklad takým politikom? Nechceli by ste ísť niekedy do politiky?

M:   Ja už som v takej menšej politike bol... Zástupca študentov v Akademickom senáte na FHPV PU v Prešove, poslanec obecného zastupiteľstva v mojej rodnej obci. Ak by sme sa neodsťahovali, koketoval som s myšlienkou kandidovať na starostu. Neviem, možno sa ešte niečo v budúcnosti naskytne, ale okrem toho ma možno ešte viac láka práca žurnalistu. Ale taký učiteľ na GJB je tiež dobrá voľba J.