„Zaskákať“ si mohol každý

    Už tradične, rok čo rok riešime medzinárodnú matematickú súťaž klokan. Zdatnejší matematici spomedzi žiakov alebo aj tí, ktorí si chcú len zasúťažiť, alebo preveriť svoje schopnosti z logiky. Všetci, bez rozdielu, majú ponuku, ktorú môžu prijať. V súčasnosti sa nielen my, ale školy vo všeobecnosti, boria s klesajúcim záujmom žiakov o prírodné vedy a zvlášť matematika je často tŕňom v päte... Spoločnosť si priam žiada prírodovedne podkutých, no žiaci viac inklinujú k humanitným predmetom. Pritom šikovní prírodovedne, technicky zameraní  absolventi škôl, majú ľahšiu cestu uplatnenia sa v praxi a zaradenia na lepšie pracovné pozície.

    Nechcem to na tomto mieste rozoberať do hĺbky, ale čo sa týka matematiky, tak si žiaci často prinášajú už zo základných škôl matematickú priepasť. Myslím tým vedomosti, ktoré by mali mať a nemajú na patričnej úrovni. Ich ťarcha sa potom stáva mnohokrát ešte väčšou. Aj preto je matematika v obľúbenosti predmetov na nelichotivých priečkach...

    Vrátim sa ale späť k tomu skáčucemu zvieratku. Klokan so svojou schopnosťou neuveriteľných skokov symbolizuje snahu žiakov o prekonávanie samých seba. Niektorí z nich dokážu robiť neuveriteľné pokroky, keď sami na sebe tvrdo pracujú, čo vnímame aj na niektorých našich absolventoch. Prišli, pracovali a odišli ako vymenení. Je potrebné, aby sa žiaci zapájali do mimoškolských aktivít, aby riešili olympiády, aby si merali svoje športové výkony s rovesníkmi z iných škôl, alebo sa zúčastňovali súťaží, ako je trebárs klokan. Až tretina žiakov našej školy si zaskákala s klokanom tento rok. Ešte nemáme síce výsledky, ale už ten záujem teší. Takéto súťaže navyše majú aj pridanú hodnotu v tom, že si žiaci, kým preskáču k maturite, vyskúšajú testy, v ktorých musia reagovať podobne ako pri tých maturitných...

„Milí žiaci, prajem vám, čo najdlhšie skoky pri prekonávaní samých seba.“

                                                                                                          Marek Šefčík