Víkendovka prvákov

Šaštín-Stráže, Smolinské, Gbely, Petrova Ves, Senica, Brodské, Michalová, Kátlovce, Šajdíkove Humence, Čáry, Holíč, Malacky. Ako sa kto volá, odkiaľ je, čo má rád... Nevedeli sme o sebe pomaly nič. A tak naša triedna profesorka prišla s nápadom. Čo keby sme spolu strávili víkend a všetci sa skamarátili? Všetci boli za.     

A tak sme minulý víkend (30.9.-2.10.2011) strávili na internáte. Najväčší zážitok to bol asi pre dievčatá, lebo sa konečne dostali za dvere internátne. V piatkový večer sme začali sv. omšou a tak sme celý víkend zverili do Božích rúk. Pani profesorka Komorná, vychovávateľ Janko Ivančák a starší chlapci z internátu, ktorí boli ochotní pomôcť a spríjemniť nám víkend, nám pripravili skutočne pestrý piatkový večer. Všetci sme sa spolu veľmi nasmiali, dozvedeli sme sa o sebe navzájom všeličo možné. Večer sme ukončili spoločnou večernou modlitbou. Janko sa do svojej role tak vžil, že mi svojimi „vraj nepripravenými“ slovami nahrnul do očí slzy. Úžasnú atmosféru nám dopĺňali Dominik Sova a Števo Uhrin spolu s ich gitarami. Totálne unavení z celého dňa sme sa pobrali na „kute“. No to sme si asi príliš verili. Aj tak sme sa ešte tri hodiny rozprávali a nechávali sa unášať krásnym výhľadom na veže baziliky. A týmto pohľadom sme sa ponorili do ríše snov.

V sobotu ráno nás ako prvé zobudila zima. V našej izbe bolo počuť drkotanie zubov a neskôr sa ozval budík na rannú sv. omšu. Síce nás tam bolo asi len päť, ale to nič nemenilo na atmosfére a Božej prítomnosti, ktorou bola naplnená celá kaplnka.

Rýchlo sme sa napapkali a utekali na vlak. Cesta nám ubehla a ani sme sa nenazdali a boli sme v Smoleniciach. Pomodlili sme sa, rozdelili sme sa na skupinky a „hurá“ na Záruby. Animátori nám pripravili super stanoviská. Stavali sme zo seba pyramídy (Au! Ešte teraz ma bolí zadok, keď si spomeniem, ako na mňa chalani popadali.), rozplietli sme gordický uzol a „nakŕmili“ Kráľa hory, prešli bludiskom plným mín... Proste bolo super. Na vrchole sme sa „cvakli“ a utekali dole kopčekom. Pri Smolenickom zámku sme si opiekli špekáčiky a zahájili sme žaluďovú vojnu. Ešte sme stihli spraviť tržbu bistru pri železnici a prišiel vláčik. Vo vláčiku sme si hromadne objednali pizzu a pomaly nám začínali tiecť slinky. Celí unavení sme sa tešili na izby a na naše teplučké spacáky. Namiesto večerníčka sme si pozreli „Just like heaven“ a pripravili sa na vytúžený spánok. No aký by to bol víkend bez nočnej hry? A tak sme sa s „radosťou“ vykutali zo spacákov. Čelili sme tme, neznámemu terénu, kahančekom, všetkému, čo sa nás snažilo vystrašiť. Po návrate na internátne izby už zostalo ticho a všetci zmorení únavou zaujali svoje mäkučké miestečko v postieľkach.

V nedeľu ráno končil náš spoločný víkend sv. omšou a v pondelok sme sa vrátili do školy plní zážitkov a nových kamarátov.

Týmto chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave tohto super víkendu.

Viac fotografií nájdete tu

Patrícia Golianová, I. ročník