Oslávili sme 20-tku

Značka GJB má 20 rokov. Pôvodne chlapčenské, povinne internátne saleziánske gymnázium má dnes inú tvár. Zmenou spoločenskej objednávky, rozrastaním ponuky cirkevných stredných škôl i ekonomickou situáciou rodín, z ktorých sme mohli čerpať žiakov a ešte ďalšími faktormi bola škola ovplyvnená a s plynutím času sa menila. Internát ostal, ale je tu aj ponuka pre žiakov z blízkeho okolia dochádzať do školy. Podstatným krokom a zaiste oživením bolo otvorenie školy aj pre dievčatá. A do tretice – internát aj naďalej ťahajú vpred bratia saleziáni, starajú sa aj o duchovnú správu školy a dávajú tak Gymnáziu Jána Bosca nezmazateľnú pečať, no zriaďovateľom gymnázia je už bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a jeho úrad.

V sobotu 15. októbra 2011 bol v Šaštíne-Strážach práve on našim najvzácnejším hosťom. Jeho rozjasnená, usmievavá a prívetivá tvár bola, nielen počas slávnostnej svätej omše, ktorou to všetko začínalo, ale aj počas celého nasledujúceho zábavno-kultúrneho programu a počas obeda jasným znakom toho, že sa teší, že je s nami. Okrem toho z jeho reči bolo cítiť, že sa mu celá akcia veľmi páčila a že ňou bol povzbudený.

„Otec arcibiskup, ďakujeme vám, že môžeme spoluvytvárať toto dielo pod vašou ochrannou rukou, ktorú berieme ako predlženú ruku Sedembolestnej.“

Na vysoké školy a do praxe vyslala naša škola za 20 rokov už bezmála 500 maturantov. Títo ľudia z celej našej krajiny boli pozvaní. Povinnosti dovolili prísť osláviť 20-tku asi dvom stovkám z nich. Veľmi sa tešíme aj tomuto číslu. Exallievov (ako hovoríme našim bývalým žiakom) doplnil slušný počet bývalých zamestnancov, pedagógov, vychovávateľov. Ak k tomu pripočítame súčasných pedagogických i nepedagogických zamestnancov a samozrejme našich gymnazistov, dostávame obrovskú rodinu GJB. K tomu ešte treba prirátať ďalších pozvaných hostí a treba povedať, že telocvičňa počas programu praskala vo švíkoch.

Okrem svätej omše a slávnostnej recepcie bol pripravený spomínaný program, ktorý náladu vygradoval. Krátke 3-dielne divadlo o Don Boscovom psovi Sivkovi bolo pretkané vzorkou toho, čo naši žiaci nosia v sebe – rôznorodým talentom. Hra na fujaru, veľmi pekná „bubnovo-gitarová“ inštrumentálka alebo tanec našich dievčat. Moderovanie, ozvučovanie, trefné dobre zostrihané videá o živote na internáte či vtipná „reklama“ z dielne štvrtákov. Zabezpečenie všakovakých drobností, aby všetko klapalo. Nechcem tu vymenovávať konkrétnych ľudí, aby som na niekoho nezabudol, ale chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o hladký priebeh tejto milej akcie. Ďakujeme aj tým, ktorí pripravovali brožúrku, ktorá vyšla pri tejto príležitosti, všetkým, ktorí upratovali, nosili stoličky, zdobili školu, skrášľovali chodby nástenkami... všetkým vďaka.

Hlavným sponzorom podujatia bolo spoločenstvo exallievov. Vďaka nim dostali prítomní veľmi hodnotné darčeky, ktoré im budú pripomínať tento deň.

Jedinou chybičkou krásy, z môjho pohľadu, bola nemožnosť pozhovárať sa ešte aj s týmto, aj s tamtým, aj... Pre krátkosť času a množstvo hostí sa mnohé stretnutia museli zaobísť len s priateľským podaním ruky a milým úsmevom. Exallievi však nelenili, zozbierali základné informácie o bývalých žiakoch zaradených v praxi, vlastniacich firmy a pod. Akcia dala príjemnú pôdu na vymieňanie obchodných, pracovných, priateľských kontaktov. A vyzerá to tak, že spolupráca ľudí nosiacich značku GJB bude razom ešte lepšia a konkrétnejšia.

V úvode som spomínal, že sa tvár gymnázia zmenila a už nie je také ako začiatkom 90. rokov. Tak ako to vyjadril riaditeľ gymnázia, veríme, že sme všetkých prítomných presvedčili o tom, že aj v dnešnej podobe má naša „malá škola s veľkým srdcom“ svoje čaro. Ja dodám, že aj jedinečnosť.

                                                                                     Marek Šefčík