NAVŽDY SA ZACHOVÁ V PAMÄTI STUŽKOVÁ

    To ráno bolo iné ako ostatné. Niečo mi vravelo, že ten deň bude čímsi výnimočný; dnes zažijem niečo, čo človek zažije len raz v živote – STUŽKOVÚ.

    Predtým ma však ešte čakal futbalový zápas s našim najväčším rivalom, hádajte s kým, no predsa so Šaštínom-Strážami. Bol to riadne vypätý zápas – padlo v ňom až kvarteto červených kariet. Viem, že ste si teraz pravdepodobne skontrolovali názov článku, nebojte sa, nebude to o zápase, ale o jednom neopakovateľnom dni.

    9. november 2013 bol pre zvyšok Slovenska len obyčajnou  sobotou, možno nie úplne obyčajnou, pretože sa konali Voľby do Samosprávnych krajov, ale ako asi všetci dobre tušíte, ten deň nebol pre nás výnimočný kvôli voľbám. V tento chladný novembrový deň sme slávili MY, štvrtáci a štvrtáčky z GJB, našu STUŽKOVÚ. 

    Všetko začalo svätou omšou. Musím sa vám priznať, že nástup na ňu som temer nestihol, no nebol som sám, kto sa ponáhľal. Na slávnostnú svätú omšu sme sa dlho pripravovali a myslím si, že bola skutočne SLÁVNOSTNOU. Svätú omšu celebroval don Fero – spolu s donmi Milanom, Marekom a Robom, ktorý pricestoval až z Banskej Bystrice. Homíliu predniesol don Milan, v ktorej, okrem iného, analyzoval slová študentskej hymny. V závere svätej omše nám don Fero požehnal zelené stužky. Animáciu sme viedli my. Pri anjelskom speve spolužiakov a spolužiačok mi zimomriavky behali po tele. 

    Po svätej omši sme sa presunuli do Spoločenskej sály, kde sme z rúk triedneho profesora dostali zelene stužky, symbol nádeje, ktorú veľmi potrebujeme – nádej na lepší svet, lepšiu budúcnosť a lepší život. Potom sa nám svojimi vrúcnymi slovami prihovoril náš pán riaditeľ, triedny profesor, a za nás, maturantov, predniesol poďakovanie Frederik. Samozrejme toto jeho poďakovanie patrilo aj ostatným našim profesorom, s ktorými si niektorí odvážlivci i zatancovali. Najväčšia vďaka samozrejme patrí našim drahým rodičom, pretože bez nich by sme tu dnes neboli. Po modlitbe sme sa schuti pustili do večere, na ktorej si naše pani kuchárky dali naozaj veľmi záležať. 

    Po večeri sa mohol začať spoločenský program, v ktorom sme ukázali svoje dary a talenty, práve tak, ako ich svätý Ján Bosco rozvíjal, tak sme sa i my, počas týchto 4 rokov, snažili svoje talenty nie zanedbať, ale viac a viac rozvíjať. Či už bol program taký alebo onaký, tvorili sme ho zo srdca - a to je najhlavnejšie. Aby sme dali priestor i profesorom vybrali sme ich zopár (B, H, M), aby si zahrali Partičku. 

    Po programe sa začalo prvé tanečné kolo – a potom ďalšie a ďalšie. Ani sme sa nenazdali a bola tu polnoc. Zapálili sme si sviečočky, aby nám svietili na našu cestu životom. Následne si náš triedny konečne mohol niečím tresnúť,  odniesol si to džbán :D. Dal do toho všetko - po všetkých našich „prepadákoch z matiky“ a podobne :D.

    Džbán, na radosť pána profesora Šefčíka, neodolal zákonom fyziky a roztrieštil sa na mnoho črepín.

    Ďalej sme pokračovali tombolou, ktorá bola preplnená skvelými cenami. Po tombole sa tomu nechal voľný spád, kto chcel „trsal“, kto nechcel jedol alebo komunikoval s dávnymi, či menej dávnymi známymi. Ej veru a ťahali sme dlho do noci, presnejšie do rána. Posledný pohár „padol“ o pol siedmej – čo to trepem – posledný song doznel o pol siedmej, a každý z nás sa vybral vlastnou cestou, ale s jedným srdcom.

Navždy sa zachová v pamäti stužková... 

Ten deň - 9. november 2013 - ostane hlboko vrytý v našich srdciach.

Stanislav Jánoš, 4. ročník