Lepšie pádlo v hrsti, ako maturitné zadanie na stole!
Posledné dva pracovné dni minulého týždňa boli zelený štvrtok a zelený piatok. Nie preto, že by sa snáď vrátili Veľkonočné sviatky, ale preto, že v niektorých triedach dostali stoly maturitný, zelený šat. Štvrtáci a komisie oproti nim sa mali čo obracať a mladšie ročníky mali náhradný program. Biola, matika, chémia a fyzika boli zaradené do štvrtkového programu, a tak sme dostali v piatok, spolu s Haničkou - biologičkou, na starosť prvákov a druhákov. Navyše nám pán riaditeľ povolil 10 % -né straty, a tak sme si povedali, že je ideálna príležitosť na výletoexkurziu na vode. Ide sa splavovať rameno Dunaja! „Kratučká“ cesta autobusom bola rýchlo za nami a už nás vítal skúsený vodák Zoly so svojim veselým maďarským prízvukom. Teda, aby som bol presný, ešte pred ním sa nám prihovorili nepríjemné, dobiedzajúce mušky ksichtové (musím písať celé meno, aby bola aj Hanička spokojná). Ksichtové asi preto, lebo útočili prevažne na naše ksichty. Zoly nám poskytol krátku , bezbolestnú inštruktáž, ktorá naučila i pobavila. Nezabudol spomenúť všadeprítomných nebezpečných krokodílov... Na stole nás čakal chutný predkrm. Záchranné vesty. Mohli sme si vybrať. Oranžové, alebo oranžové. Zoly spomínal, že kvôli poľovníckej sezóne sú aj nepriestrelné. Všetci sme mu uverili. Svoju dôveryhodnosť potvrdil aj tým, že nám povedal, aby sme pri prevrátení kanoe ratovali hlavne pádlo. Ani seba, ani svoje veci, ale jeho pádlo.
Presunuli sme sa k vode, nastúpili do svojich kanoe. Nikto sa pri tejto činnosti neprekotil do vody a krokodílom teda cvakli zúbky naprázdno. Zopár záberov pádlom a počiatočné obavy, či strach niektorých vodákov boli preč. Nahodili sa úsmevy a zdalo sa, že s radosťou pádluje aj lenivý Jurko J.
Asi v polovici úseku posádku Jano, Andrej a Jakub prepadol neutíchajúci pocit, že niet lepšej príležitosti na „pomstu“ učiteľom, ako práve teraz. Videl som, že sa nebezpečenstvo približuje, robil som, čo som mohol, aj Hanke sa zväčšili pľuzgiere od pádla na rukách, no nič nepomohlo. Dostali sme, koľko sa na naše suché ksichty zmestilo. Veľkonočný pondelok. Aj do kanoe sa nám dostalo toľko vody, ako Old Shatterhandovi cez otvor veľký ako ústa starej ženy...
Pred výstupom z vody sa niektoré kanoe tak či tak „nechtiac“ prevrátili, iní svoje lode zaparkovali a vrátili sa vykúpať. Chvíľa džavotu, smiechu, radosti, potešenia a osvieženia. A potom rozlúčka so Zolym, šup do autobusu a „vzdušnou čiarou“ domov. V kešeni zážitky, na pleciach troška slnka a na vlasoch kropaje „čírej“ vody J. Výbava na nezaplatenie.
Marek
