HURÁ DO VIEDNE

December, štvrtok, dvanásteho dvanásty dvetisíctrinásť. Že nič mimoriadne?

V tento deň sme sa v škole neučili, pretože sme cestovali na náučno-oddychovo-poznávací výlet do Viedne. Všetci sme sa naň veľmi tešili. Odchod zo Šaštína-Stráží bol o ôsmej hodine. Cesta do Viedne trvala necelé 2 hodiny, no horšie to bolo vo Viedni, kde boli obrovské zápchy; každých 10 metrov sme stáli, nálada sa stupňovala a profesori nás upokojovali slovami: ,,Už tam budeme, už tam budeme, ešte chvíľu...“. Celí dolámaní a ubolení sme vystúpili z autobusu pred Prírodovedným múzeom :D. Pohľad na krásu hlavného mesta Rakúska nás ohromil. Tá architektúra, pamiatky... Celkovo to bolo niečo nové, niečo iné, ako na Slovensku. A naše udivenie poriadne dostalo zabrať, keď sme do múzea vstúpili. Krásna stavba, ktorá patrí medzi najkrajšie v Rakúsku nás úplne ohromila, až som od údivu nemohol dýchať. Nič tak krásne som na Slovensku nevidel. Veď toto múzeum patrí medzi najväčšie prírodovedné múzeá na svete. Skladá sa s prízemia a dvoch poschodí. Mali sme v ňom krátky rozchod. Na toľkú krásu som sa nevedel vynadívať, nevedel som, čo skôr obdivovať. Bol to silný a naozaj krásny zážitok, ktorý si navždy uchovám v pamäti. Po prehliadke múzea sme sa rozhodli, že si urobíme spoločnú fotografiu.

Pán riaditeľ povedal krátku, ale zaujímavú, prednášku o múzeu a o okolitých pamiatkach, ktoré sa nachádzajú vo Viedni. Následne sme sa vybrali pozrieť historickú časť mesta. Dalo sa obdivovať skutočne všetko. Krásne ulice, domy a iné historické pamiatky, ktoré dýchali históriou. Keď sme prišli pred Dóm sv. Štefana, najstaršiu gotickú stavbu vo Viedni, dostali sme zasa rozchod. Čas nám preletel – ako strela :D.

Aj keď vonku bola zima, od úžasu sme si ju ani neuvedomovali. Po asi dvoch hodinkách sme sa opäť stretli – a deň sme išli zavŕšiť na známe VIEDENSKÉ VIANOČNÉ TRHY. Hemžilo sa to stovkami ľudí – až sa mi zdalo, že tam bolo viac Slovákov, Čechov a Maďarov ako Rakúšanov. Krásny a nezabudnuteľný večer, pod ozdobenými stromami, s mnohými stánkami a príjemnou vianočnou atmosférou. 

Na moje počudovanie :D, nálada v autobuse bola skvelá, akoby si nikto neuvedomoval, že sme boli celý deň na nohách. Keď sme prišli na Slovensko, každý bol rád, že už sme takmer doma. Asi okolo ôsmej večer sme sa vrátili do Šaštína-Stráží. A ako výlet hodnotím?  NEMÁM SLOV. Bol skutočne výborne zorganizovaný; bola to akcia, na ktorej nebolo času nudiť sa. Ďakujem pánovi riaditeľovi i pedagogickému zboru za SUPER výlet.

Ešte raz VĎAKA.

Šebastián Šebo, 2. ročník