Úspešný projekt Škola života pokračuje aj v tomto školskom roku. Organizátormi stretnutí sú naši bývalí žiaci - exallievi, ktorí k nám budú prichádzať, aby priblížili našim súčasným žiakom svoj život, záujmy, prácu atď.
Vo štvrtok 7. novembra 2013 k nám prišiel Ján Cerovský (maturant z roku 2001), ktorý má k folklóru a ľudovej hudbe veľmi blízko, veď pochádza z Hriňovej. Už viac rokov sa venuje hre na fujaru a s týmto zaujímavým hudobným nástrojom zoznámil aj našich žiakov.
Pri tejto príležitosti sme urobili tento rozhovor:
Ako dlho sa venuješ fujare?
Okolo fujary a píšťaliek sa motám od malička, pretože výroba týchto nástrojov a hranie na nich je veľkým koníčkom môjho otca. Až v roku 2006 som si však povedal že sa musím naučiť hrať poriadne a chodiť aj vystupovať, z čoho mal môj otec veľkú radosť. Keď som bol v puberte, neprejavoval som veľmi záujem o ľudovú hudbu, no a otec mi s úsmevom vravieval, že mám ešte zelený rozum a že fujara sa mi zapáči, keď dospejem. Nuž, stalo sa.
Aké sú prednosti fujary oproti iným nástrojom?
Fujara je dychový nástroj. Každý tón si vyžaduje inú intenzitu fúknutia. Ak chcem zahrať určitý tón a fúknem trochu silnešie ako treba, zaznie úplne iný tón. Ak fúknem slabšie, ako som mal, tiež som netrafil. Hranie si vyžaduje sústredenosť a pokoj. Tým, že pri fujare je veľmi dôležité dýchanie a jeho intenzita, znamená to, že sa musím fujare prispôsobiť, keď na nej hrám a to je veľmi upokojujúce. Aj klavirista či gitarista dávajú pri hre niečo zo seba, ale tým, že do fujary sa musí fúkať, aby hrala, je tento pocit "vkladania sa do piesne" oveľa silnejší.
No a iné je to aj v tom, že keď hráte na nástroji, ktorý kompletne vystrúhal váš otec svojimi rukami, je to úplne iný pocit, ako keď hráte na nejakom továrenskom nástroji vyrobenom v Číne.
Ako sa ti pozdávajú naši súčasní žiaci? Sú iní, ako ste boli vy?
Ťažko povedať, nemal som veľa času na to, aby som ich spoznal. Na hodine fujary však vytvorili úžasnú atmosféru, veľmi dobre sa mi pre nich hralo, boli pozorní, viackrát ma odmenili úžasným potleskom, mali záujem, pýtali sa.
Je to príjemné, vrátiť sa po toľkých rokoch na GJB? Aké sú to pocity?
Keď som vstúpil na chodbu gymnázia, bol to obrovský príval spomienok a obrazov z mojich stredoškolských čias. Len sa mi tak mihali pred očami tváre spolužiakov, učiteľov... Na rohu som videl stáť bývalého riaditeľa, ako si ma zapisuje do notesa, pretože idem do triedy po zvonení:-)
S Janom prežili naši žiaci príjemných 45 minút a viacerí z nich si hru na fujare aj vyskúšali.
