Púť k Matke Božej Vranovskej
Posledný augustový deň nebol práve ukážkovým čo sa počasia týka. Učiteľský zbor z GJB a spoločenstvo Saleziánov don Bosca v Šaštíne však vytrvalý dažď neodradil od dobrého úmyslu. Uprostred príprav na nový školský rok sme si pripomenuli myšlienku sv. Jána Bosca, že každú činnosť, ktorú chceme začať, je potrebné odovzdať pod ochranu Panny Márie. Putovali sme na Moravu k Matke Božej Vranovskej. Vranov u Brna je veľmi známym a navštevovaným mariánskym pútnickym miestom. Nachádza sa tu kostol Narodenia Panny Márie a kláštor bratov paulánov, ktorí sa starajú o toto miesto, spolu s duchovným centrom sv. Františka z Pauly.
Rok 2010 bol vyhlásený za jubilejný pre Vranov. Pred 770 rokmi sa tu podľa starej legendy zjavila Panna Mária moravskému šľachticovi Vilémovi, ktorý ju v modlitbe žiadal o pomoc keď sa stratil v lese a uzdravila jeho oči. Podľa slov predstaveného paulánov otca Pavla Havláta takýto zázrak robí Panna Mária s každým z nás. Uzdravuje náš zrak, otvára naše oči a ukazuje nám správnu cestu v živote.
Rád najmenších bratov sv. Františka z Pauly je jeden z najmenej početných rádov na svete. Zistili sme, že s paulánmi nás niečo spája. Otec Pavel nám prezradil, že za svoju existenciu vraj tento rád vďačí donovi Boscovi, ktorý dodal odvahy a povzbudil k vytrvalosti predstaveného rádu v ťažkom období, keď hrozil ich zánik.
O tradicii a sile miestnych pútí svedčí i starý nápis pri bočnom vchode do kostola:
"Dům tento v středu světa stojí a souhvězdí všech hvězd svítí k tomuto prahu. Kdo nevěří, ať si to jen změří. Zde nastup, poutníče, svou poklidnější dráhu".
Na Moravu sme prichádzali so žiadosťou o požehnanie a s úmyslom vyprosiť milosti pre nový školský rok. Odchádzali sme domov v pokore, posilnení vo viere, s krásnym pocitom istoty a bezpečia. Domov je tam, kde je mama, ktorá nás stále nosí vo svojom srdci, myslí na nás a modlí sa za nás. Vďaka Pánu Bohu za našu Matku. Pod jej ochranu zverujeme svoje úmysly, aby sme dokázali darovať samých seba, obetovať sa pre iných, plniť si svoje každodenné povinnosti, s pokorou prijať všetky ťažkosti a tak prežívať a napĺňať Božiu vôľu.