Keď sa neviete ozvať

26.09.2012 18:29

 

Tento rok začala naberať reálne kontúry spolupráca, alebo ak chcete družba nášho gymnázia s istou nemeckou strednou školou. Prišli k nám v uplynulom týždni na návštevu. Štyri sympatické študentky, jeden študent a učiteľ. Brázdili si to, niekoľko dní, chodbami nášho gymnázia, obedovali s nami v jedálni, hrali florbal, maľovali zaujímavé motívy na tričká, zhovárali sa s našimi žiakmi a tí sa zase snažili nemecky, prípadne anglicky, dorozumievať s nimi. Aj na prehliadku Bratislavy si našli čas, aj v Skalici boli. Všade ich sprevádzali naši žiaci a venovali sa im aj naši učitelia. Pán riaditeľ, ktorému nemčina problémy nerobí, pani profesorka Ivana Mrázová, ktorá má nemčinu v popise práce, angličtinárka Katarína Václavková, ale aj biologička Hana Komorná, ktorá po pobyte a zdokonaľovaní sa v ukrajinskom jazyku počas leta, oprášila aj vedomosti z nemčiny... a svojou troškou prispeli aj ďalší učitelia (napríklad aj Marek Michalenko si myslel, že vie nemecky :))

Aj ruky, aj nohy máme, ale jazyk je predsa len jazyk. Aj ja by som si s nimi možno pokecal, ale ani toho gutentága po nemecky neviem. Snažil som sa pozdraviť úsmevom, aby to úplne blbo nevyzeralo, ale asi tuším, čo si o človeku, ktorý sa v ich prítomnosti len smeje a nič nehovorí, museli pomyslieť. No, nechajme to...

Dnes už je to tak, že každý stredoškolák maturuje aj z jazyka. Cudzieho. Povinne. Je to jednoducho potrebné, ovládať na istej úrovni, aspoň jeden zo svetových jazykov. Aj z tohto pohľadu je družba s nemeckou strednou školou výhodná a prospešná. Dvere opačným smerom, na niekoľkodňový pobyt v Nemecku, sú teraz otvorené zasa niekoľkým našim žiakom. A nejde len o zdokonalenie sa v jazyku. Dôležité je tiež nadviazanie kontaktov, zbieranie zážitkov, o čom svedčí aj odkaz tejto nemeckej výpravy, ktorý nám zanechali na keramickej tabuli v zborovni. Napísali, že im u nás bolo fajn, že nám za všetko (možno aj za úsmevy – pozn. autora) ďakujú, a že im je smutno, že už musia odísť. Tento odkaz bol, až na slovíčko „ďakujeme“, v nemčine, ale nechcel som to tu v pôvodnom znení písať, aby to nedopadlo ako s tým gutentágom :)

 

                                                                                                          Marek Šefčík