Každý deň stretnúť človeka, to stačí.

Tieto slová básnika Jána Kostru sa dotýkajú každého z nás. Obzvlášť sú však platné pre ľudí starých a osamelých. Pre ľudí, ktorí majú aktívnu časť svojho života za sebou a sú odkázaní na pomoc ostatných.  Práve seniorom z Domova dôchodcov v Šaštíne-Strážach sa naši prváci rozhodli venovať niečo z toho najcennejšieho, čo človek človeku môže dať, zo svojho času.

21. novembra 2014 predviedli prváci seniorom krátke pásmo básní a ľudových piesní.  Starenky a starčekov rozpohybovali ľudovými tancami, potom precvičili s nimi jemnú motoriku pri tvorbe obrázkov z farebných papierov a vypočuli mnohé neľahké životné príbehy, veselé i vážne spomienky.  Najväčší úspech zožal náš harmonikár Peter Hrozen, ktorý očaril mnohé prítomné dámy nielen hrou na harmoniku, ale i spevom.

Pri pohľade na tváre týchto ľudí, sme nevideli vrásky,  ale obrysy.  Obrysy vážnosti, múdrosti a skúsenosti,  ale aj odvahy a rozvážnosti. Úsmevy pri našej návšteve hovorili za všetko. Človek stretol človeka, venoval mu svoj čas, záujem, vypočul, prejavil úctu. To veľakrát stačí. Lebo...

... Deň, v ktorom nestretneš ho,
stratený je.
Deň, v ktorom nestretneš ho,
prepadáš sa
o stupeň nižšie medzi smeti,
medzi relikvie.

Každý deň stretnúť človeka.
Každý deň stretnúť človeka.

Jedno, či náhliš sa,
jedno, či ležíš chorý,
jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory,
jedno, či neprijímaš návštevy,
jedno, či blúdiš v hmle a cestu hľadáš pustatinou,
jedno, či sedíš na lavičke v parku
alebo trpíš obrátený k stene.

Človeka stretnúť každodenne.

viac foto tu

Katarína Václavková