Ešte návrat k výletu

04.07.2012 19:06

 

Keď sme s mojou triedou boli v septembri na chate na Húškach, varili sme výborný guľášik, aby sme nepohynuli od hladu a len tak sme lebedili, tak som napísal, že sme „vyhnívali“... Dovoľte sa krátko vrátiť k hektickému záveru školského roka. Je to nepríjemné obdobie nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov. Žiaci chcú často dobehnúť nedobehnuteľné a učitelia majú často prekvapený ksichtový výraz, keď im žiak, ktorý má známky 2,4,4 z daného predmetu zahlási, či by sa to nedalo na tú dvoječku voľajako vytiahnuť.

Po trme-vrme koncoročného uzatvárania známok sme si s mojou triedou naplánovali výletík. Je mi ľúto, že nemohli ísť všetci, no tí, čo boli, určite nevyhnívali ako v septembri. A nevyhnívali celkom s radosťou. Aspoň mne sa to tak zdalo. 15 kusov statočných (medzi nimi dve baby – Marianna a Lucia), na čele s dvojicou Markov (Michalenko a ja), zaútočili na tatranské končiare. To iba tak píšem, aby to tak majestátne znelo. V skutočnosti sme ostali plesať na Plese...

Napriek tomu, že plán bol pôvodne iný, počasie nám velilo po docestovaní hneď v prvý deň výletu vyteperiť sa do Tatier. Vyšli sme na Hrebienok a napriek dažďu, ktorý testoval našu trpezlivosť pri Malom i Veľkom vodopáde, sme pokračovali ďalej. Prečkali sme najťažšie chvíľky pod prístreškom chaty, a aj napriek zopár cúvaniachtivým hlasom (pozdravujem Šimona) sme zaťali zuby a šli sme ďalej. Cieľom bolo Skalnaté pleso pod Lomničákom. Mali sme medzi sebou takých (pozdravujem napríklad Matúša a Mariannu), ktorí po prvý krát dýchali ten čerstvý tatranský luft, ktorí nasávali plnými dúškami atmosféru nízkej kosodreviny a holých skál pod nohami, majestátnych štítov nad hlavami a šírych diaľav v dolinách. Nádhera. Jednoducho sa nedalo nepokračovať v ceste. „Pane Bože, nech nám to vyjde“ – pomyslel som si niekoľko krát. A vyšlo. Aj búrka bola po našej pravici i ľavici, no nad nami len jemný dáždik. Neskôr sa vyčasilo. Jeho veličenstvo Lomničák odkrylo svoju tvár, Skalnaté pleso sa nádherne, priezračne na nás usmievalo, len Šimon na nás netrpezlivo volal – „Rýchlo poďte, o 4 minúty nám odchádza lanovka dolu!“ Dolu? Teraz sme sem, k tej nádhere, vyšli a už máme ísť dolu? No nič. Kompromisy musia byť. Pedagogický dozor bol na výlete zdvojený a tak jeden (hlavný vlekár) šiel s piatimi lanovkármi do Tatranskej Lomnice dole a ostatní sme ešte ostali. Niektorí vybehli k najbližšiemu ložisku prírodného snehu a priniesli z neho víťazoslávne dievčatám k nohám, ktoré to iste brali ako vďaku za to, že to vydržali a ani s vlekárom sa nezviezli... Čakal nás strmý zostup dolu. Bolo to náročné, ale s úsmevom kamzíka Rasťa a vodcu Mateja sa to zvládnuť dalo. Mali sme ešte nejaké prestoje (druhý Matej hľadal medveďa), vhupli sme (ja osobne asi najviac) do bahennej vody, ktorá sa na mojich bielych kraťasoch vynímala ako viete čo, ale nič horšie sa nám nestalo. V Lomnici sme sa stretli s lanovkármi, ktorí trávili na stanici taliansku pizzu.

U saleziánov v Poprade-Veľkej sme mali večernú svätú omšu. Po náročnom dni bola na tvárach tretiakov spokojnosť...

Na výletoch sa chodí spať neskoro a aj sa vstáva ráno neskoro. Je to tak za predpokladu, že Filipovi ráno o štvrtej nezvoní budík. Navyše ho začul ako posledný...

Ráno omša, krátke raňajky. Zlé počasie. Vozenie sa naprieč Tatrami električkou a spomínanie na predošlú túru. Do hmly zahalené Štrbské pleso sa nám na pár minút odkrylo a ukázalo nám svoju krásu. Toník sa pokúšal chytiť vycvičené tatranské kačice, ktoré ostatní zatiaľ kŕmili. Nepodarilo sa. Našťastie. Zašli sme do športového areálu ku skokanským mostíkom. Dívali sa na tabuľu, na ktorej bola mapa a vzhľadom na počasie sme vedeli, že dnes už to na viac nevydá. Hranolčeky s vyprážaným syrom v Tatrách chutia výborne. Niektorí si to ešte preložili niekoľkými litrami kofolky (pozdravujem hlavného vlekára :) ).

Popoludní nás čakala čvachtanica v teplých vodách Aquacity Poprad. Troška výrivka, troška sauna, troška ľadová voda, niekoľkonásobný toboganovský zážitok a dokonca cvičenie aquagym s dobrou zábavou. Na tomto mieste tento náš zážitok ďalej rozoberať nebudem... :)

Potom ešte v nočnom Poprade sledovanie zápasu Nemecko – Grécko práve prebiehajúcich Majstrovstiev Európy vo futbale a potom už len čakanie na nočný rýchlik a návrat do Šaštína.

Osobne hodnotím tento výlet veľmi pozitívne a ďakujem mojim tretiakom aj za tieto zážitky. Ďakujem aj Marekovi Michalenkovi za spoločnosť a zabezpečenie výletu po organizačnej stránke.

Všetkým, nielen tretiakom, prajem príjemný oddych od školy počas prázdnin. Ja sľubujem, že si od vás oddýchnem :) .

 

                                                                                  Marek Šefčík – triedny tretiakov