Dym a bublifuk

17.11.2012 17:14

 

Počas týždňa to ešte doznievalo. Bolo treba upratať, koláčiky ochutnali prváci, druháci i tretiaci, ale myslím, že tie najlepšie kúsky putovali do zborovne. A pedagógovia sa tešili na sladké prestávky. Chutili. Ešte sa koncom týždňa vybrala poriadne veľká železná zásoba z chladničky. Torta s logom našej školy. Ak si dobre spomínam, tak tá mala rukopis Matúšovej mamky a bola vynikajúca. Dal som si kým ešte bolo, lebo pukla rýchlo, ako po nálete kobyliek...

Sladko. Bolo nám tak nielen po zákuskoch, či torte, ale aj po celej stužkovej. Chcel by som, ako triedny štvrtákov, povedať, že sa mi táto slávnosť páčila. Áno, všetci vieme, že sa vyskytli aj nejaké chyby, ale celkový dojem, program, atmosféra bola ocenená aj niektorými rodičmi, s ktorými som sa chvíľku rozprával, na jednotku. Dôkazom je aj to, že zostali takmer do konca so slovami „Nám je tu dobre.“

Pekne pripravená animácia svätej omše, slušné výkony hudobníkov i spevokolu, decentná oficiálna časť so skrášľovaním hrudí zelenými stužkami nádeje, hrdé Gaudeamus, valčík s rodičmi i stužkármi, potom prípitok a večera. Takto všetkých preniesli k bodu uvoľňovania atmosféry oficiálnosti moderátori Filip a Matej. Pochutili sme si na kuracích prsíčkach, ktoré už pred oficiálnou časťou avizoval Filip, pre ktorého to bol jeden z vrcholov večera :).

Spraviť si žarty z iných je ľahké. Ale spraviť si prču zo seba samého, to chce osobnosť. A tiež istú dávku odvahy a  exhibicionizmu. A presne to sa štvrtákom podarilo v zábavnom programe, v ktorom sa vďaka vhodným prezentáciám, vyhli hluchým miestam. Výborne bola zorganizovaná polnoc (pitie z džbánu a jeho následná trieštivá likvidácia). Aj tombola šla organizačnému tímu od ruky a potešila mnohých.

No a pomedzi to všetko sa, ako zlatá niť, tiahla zábava, plný tanečný parket, úsmevy, vybláznenie sa, otec direktor Marek Michalenko s jeho tradičnou zámenou partnerov pomocou írskych, či belgických tancov. Mimochodom, nabudúce očakávam zmenu orientovanú povedzme na východnú časť Európy. Ukrajina by nemusela byť zlá...

Na tomto mieste sa nebudem rozplývať o „dídžejovi“, ktorý nerobil prestávky, kvôli tomu, že by si tanečníci museli oddýchnuť (aj keď to tak prezentoval), ale kvôli svojmu nikotínovému deficitu :). Kto chcel, tancoval, kto nechcel,... boli aj takí? A rozhodol som sa, že ani dym s bublifukom neokomentujem, aj keď som to dal do názvu článku...

Nedeľu sme prespali, potom prežili ďalší týždeň v škole a teraz, teraz by malo prísť prehodenie výhybky. Pôjde to troška do kopca, ale niet cesty späť. Dali ste sa, milí štvrtáci, na boj, musíte bojovať. Zdolať horu Maturita. Ukázali ste sa na stužkovej, že dokážete to i tamto. Tlieskame vám. Ale očakávame, že úspešne zvládnete aj tento „vysokohorský“ výstup. Veríme vám. Držte sa.

                                                                                              Marek Šefčík – štvrtácky triedny